História vypínačov

Na začiatku rozvoja elektrotechniky existovali len elektrické obvody s nezakrytými spínačmi. Tieto spínače mali len izolované držadlo, nedisponovali žiadnou ďalšou ochranou pred nebezpečným dotykom. Po tom, čo Thomas Alva Edison vynašiel žiarovku, rozšírila sa elekrická inštalácia, vznikla požiavka, aby vypínače boli bezpečnejšie. Ako prvé boli vyvinuté otočné vypínače s pružinovým mechanizmom, ktoré sa inštalovali na stenu vo výške ramien, čiže cca. 1,5 m. Pri neskoršej normalizácii elektroinštalácie bola prijatá dnešná doporučená výška 1,05m. Otočné vypínače neskôr nahradili páčkové, ktorých obsluha je jednoduchšia. Následne sa objavili kolískové a tlačidlové vypínače, s ešte jednoduchšou obsluhou. Vypínače, ktoré v dnešnej dobe používame, majú veľkoplošné tlačidlo a označujeme ich ako veľkoplošné vypínače. V priebehu vývoja nastali zmeny aj v ich montáži. Zo začiatku sa vypínače inštalovali na omietku, dnes sa skôr montujú pod omietku. Tento spôsob účinnejšie chrání mechanizmus prístroja pred prípadným poškodením.

Z akého materiálu sa vypínače vyrábajú?     

Tie časti vypínačov, ktoré sú prístupné obsluhe, sú od začiatku vyrábané z izolovaných materiálov. Prvé vypínače sa vyrábali z porcelánu. Vzhľadom na ich krehkosť a z hľadiska úspory nákladov na výrobu bol porcelán nahradený bakelitom. Dnešné typy vypínačov sa vyrábajú najčastejšie z termoplastov, napríklad z polypropylénu a polykarbonátu.

Z čoho sa skladá vypínač?

Domové vypínače, ktoré sú určené na inštaláciu pod omietku (do krabice) sa skladajú z troch dielov: prístroj, tlačidlo a rámik.Prístroj tvorí technickú časť vypínača a je skrytý v inštalačnej krabici. Tlačidlo slúži na ovládanie, je to tá časť, ktorej sa dotýkame. Rámik slúži aj ako ochranný kryt vypínačov alebo zásuviek, zakrýva prechod medzi tlačidlom a stenou. Rámiky sa vyrábajú jedno- alebo viacnásobné. Do viacnásobných rámikov je možné osadiť až 5 vypínačov alebo zásuviek v horizontálnom alebo vertikálnom smere.

Konštrukčné detaily

Vypínače, ako aj ostatné elektroinštalačné prístroje, sa neupevňujú priamo do steny, ale do plastových elektroinštalačných krabíc. Hĺbka týchto krabíc môže byť rozdielna, ale v Európe sa používa jednotný priemer. Dutinky krabíc, ktoré slúžia na pripevnenie vypínača alebo zásuvky pomocou šróbov, sú od seba vzdialené 68 mm. Tomuto rozmeru zodpovedajú aj otvory na prístroji. Niektoré typy vypínačov sú naviac vybavené aj tzv. kovovými rozperkami, ktoré sa otáčaním šróbov postupne rozotvárajú a oprú sa o boky inštalačnej krabice. To umožňuje presnú inštaláciu vypínača (alebo zásuvky) aj na také miesta, kde sa zabudovanie krabice príliš nevydarilo (je nakrivo). V súčastnosti existujú aj také krabice, ktoré nie je potrebné zabudovať do steny, ale sa montujú na omietku. Farebné prevedenie týchto krabíc sa väčšinou zhoduje s rámikom.

Elektrické pripojenie vodičov vo vypínačoch bolo zo začiatku pomocou šróbových svoriek. Tento spôsob sa pri niektorých typoch vypínačov zachoval aj dodnes. Pri moderných typoch vypínačov tieto šróbové svorky nahradili pružinové svorky, do ktorých sa len zasunie odizolovaná časť vodiča.

Základné prevedenia vypínačov

Spínače

Spínače majú dve stabilné polohy, do ktorých sa vypínač stlačením tlačidlo preklápa. Po pustení tlačidla zostáva vypínač vo zvolenej polohe.

Jenopólový spínač  - nazýva sa tiež spínač č. 1. Má jeden vstup a jeden výstup. V jednej polohe sú kontakty oddialené, elektrický obvod je prerušený. V druhej polohe sa kontakty spoja, obvod je uzavretý. Používa sa na tam, kde z jedného miesta ovládame len jedno svietidlo (okruh).

Sériový spínač - alebo spínač č. 5. Ide o dvojtlačidlový vypínač s jedným spoločným prívodom, ale dvoma, od seba nezávislo ovládanými vývodmi. Má rozdelené tlačidlo, aby bolo možné každý vývod ovládať samostatne. Používa sa tam, kde je potrebné samostatne ovládať 2 okruhy (svietidlá).

Striedavý spínač - nazývaný tiež spínač č. 6 alebo schodišťový spínač. Má jeden spoločný prívod a dva vývody, ku ktorým sa tento spoločný prívod striedavo pripája. Tento spínač má jednoduché tlačidlo. Pri použití iba jedného vývodu ním môžeme nahradiť spínač č. 1. Najčastejšie sa ale používajú 2 vývody. Elektrický prúd prichádza k svietidlu pomocou dvoch striedavých spínačov. Každý z nich môže prepájať elektrický obvod jednou z dvoch súbežne vedených, ale vzájomne izolovaných ciest. Jeden obvod (svietidlo) je možné takto ovládať z dvoch rozdielnych miest. Tento spínač sa najčastejšie používa na dvoch koncoch schodišta alebo chodby.

Krížový spínač - tiež spínač č. 7. Má dve dvojice vstupov a výstupov, ktoré sú vzájomne funkciovo rovnocenné. Prepája dva vodiče medzi stiedavými spínačmi súbežne alebo krížom. To umožňuje ovládať svietidlo (okruh) nielen z dvoch koncových striedavých spínačov, ale aj pomocou krížového spínača/ov medzi nimi. Používa sa napríklad v schodištaich, kde je potrebné svetlo ovládať na každom poschodí.

Talčidlá

Majú len jednu stabilnú polohu. Tlakom ruky sa tlačidlo prepne do zapnutého stavu a po pustení sa vráti do vypnutej polohy. Vysielajú impulz do schodišťových automatov, časových spínačov alebo do relé.

Svietiedlá Asaler - prinášame svetlo do života.